Žiadatelia o štipendium

Dnešné právo vzniklo pre svet, ktorý už neexistuje. Klimatická kríza nás stavia pred otázky, na ktoré samotné paragrafy nestačia: Ako zabezpečiť obývateľnú planétu pre 9 miliárd ľudí v roku 2040 a pritom ochrániť ich ľudské práva? Čo treba robiť už dnes, aby zelená transformácia nemala nespravodlivé dôsledky pre tých najzraniteľnejších? A aká má byť úloha súdov pri riešení problémov, ktoré presahujú hranice štátov aj volebných období?

Práve zložitosť týchto výziev ma po štúdiu práva priviedla k environmentálnym štúdiám. Snažím sa pochopiť, ako zabezpečiť, aby sa naše pravidlá konečne opierali o zrozumiteľné vedecké údaje. Tým nemyslím len dôležité čísla a grafy, ale aj hlboké porozumenie sociálnej realite – vrátane hlasov ľudí, ktorí majú z transformácie strach a napríklad uverili dezinformáciám o veterných elektrárňach. Verím, že v práve táto perspektíva spoločenských vied často chýba, a práve túto medzeru sa snažím vyplniť.

Svoj komplexný prístup už teraz prenášam do praxe. Ako asistent sudcu na Ústavnom súde denne riešim ochranu základných práv v tých najzložitejších prípadoch. Nedávno som napríklad odhalil, že advokát v ústavnej sťažnosti citoval fiktívne rozhodnutia vygenerované umelou inteligenciou. Výsledkom bola prvá poriadková pokuta svojho druhu po dvadsiatich rokoch, pretože bez výmyslov umelej inteligencie v ústavnej sťažnosti v podstate nič nezostalo. Podarilo sa nám tak stanoviť jasné hranice pre tieto výnimočné prípady a zároveň ochrániť procesné práva sťažovateľa, ktorý vďaka tomuto postupu dostal možnosť svoju ústavnú sťažnosť doplniť.

Chuť pomáhať spoločnosti čeliť dnešným výzvam som získal v skautingu a teraz ju odovzdávam ďalej. Už desať rokov vediem kurzy, na ktorých pripravujem budúcich skautských vedúcich na zmysluplnú výchovu mládeže v turbulentnom svete. Prostredníctvom akademického spolku Lexicon organizujem semináre so špičkovými odborníkmi z Česka aj Európy. Snažím sa tým kultivovať české právne prostredie a posilňovať presvedčenie študentov, že právom sa dá robiť svet lepším. V tom chcem pokračovať aj po návrate do Česka.

Na Oxfordskej univerzite sa plánujem venovať právu životného prostredia, ľudským právam a ústavnému právu – oblastiam, ktoré sú kľúčové pri hľadaní správnych otázok a najlepších odpovedí v čase klimatickej krízy. Po vzore Oxford Martin School a Environmental Change Institute chcem v budúcnosti založiť prvé české interdisciplinárne centrum pre environmentálne výzvy, ktoré bude prepájať právo a environmentálne vedy. Budem tak prispievať k budúcnosti, ktorá je nielen udržateľná, ale aj spravodlivá pre všetkých.

Aká je úloha konfliktu v kolobehu rastu cien a miezd? Čo nám môže o inflácii prezradiť teória hier? A ako najlepšie zohľadniť poznatky z behaviorálnej psychológie v makroekonomických prognózach?

Ekonómia ovplyvňuje naše životy každý deň. Či už ste zamestnanec hľadajúci novú prácu, podnikateľ zvažujúci otvorenie novej prevádzky alebo pár zakladajúci rodinu, podnety, príležitosti a obmedzenia v našom prostredí zásadne určujú – alebo priamo diktujú – naše možnosti voľby. Často si však neuvedomujeme, že „náš“ systém nie je akousi „manou z neba“, ale kombináciou trhových princípov, spoločenských noriem a štátom stanovených pravidiel.

Skúmanie a zlepšovanie tejto kombinácie je poslaním vedeckej ekonómie. Ako človek s pomerne zložitým rodinným zázemím viem, aké zásadné je pre fungovanie ekonomiky správne nastaviť túto kombináciu vrátane podporných systémov. To bolo aj predmetom mojej ekonomickej štúdie v rámci SOČ, ktorú porota ocenila 4. miestom v celej ČR. Ako mi však moja súčasná práca v britskej štátnej správe denne pripomína, bez realistických modelov a precíznej analýzy údajov môžeme ľahko dospieť k nepreukazným či priamo kontraproduktívnym záverom.

Mojím výskumným záujmom je preto snaha obohatiť hlavné makroekonomické modely o realistickejšie modelovanie založené na teórii hier. Malo by totiž vychádzať zo skutočného správania, a nie z interakcie medzi jednotlivcami a organizáciami, ktoré vždy uvažujú úplne racionálne.

Len prostredníctvom presvedčivých modelov – ktoré by som rád časom rozvinul do plnohodnotného doktorandského projektu s presahom do českej štátnej správy – môžeme nájsť takú kombináciu hospodárskych politík, ktorá povedie k zdravšej, stabilnejšej a férovejšej ekonomike.

Pomáha právo ľuďom domôcť sa spravodlivosti? Na túto otázku sa snažím nájsť odpoveď v rámci svojich mimoškolských aktivít. Postúpil som do finále simulovaného ľudskoprávneho súdneho konania v súťaži Mezinárodní středoškolský Moot Court, ktorú som so svojím tímom vyhral. Zvíťazil som aj vo finále Debate League, zúčastnil som sa superfinále Olympiády ľudských práv a venoval som sa právu počas stáží v Ústave štátu a práva Akadémie vied ČR a v dvoch advokátskych kanceláriách. V rámci medzinárodných kurzov Advanced Placement som zložil skúšky Macroeconomics a Microeconomics, z ktorých som získal najvyššiu známku. Získané znalosti ekonómie som využil v medzinárodnom finále Ekonomickej olympiády v gréckej Olympii, kde som v konkurencii súťažiacich z 29 krajín získal bronzovú medailu. Za svoje aktivity som bol ocenený aj v kategórii TOP25 súťaže Středoškolák roku a Cenou hejtmanky Stredočeského kraja.

Hoci som sa vďaka voľnočasovým aktivitám dozvedel o práve veľa, otázku spravodlivosti stále nedokážem uspokojivo vyriešiť. Verím, že práve prostredníctvom štúdia práva na Oxforde lepšie pochopím nielen to, aké právo je, ale aj to, aké by malo byť. Oxfordská univerzita kladie dôraz na dôkladné pochopenie teórie práva a vyučuje sa tu v malých skupinách pod vedením svetovo uznávaných odborníkov. Hlboké znalosti práva využijem v prospech Česka. Chcel by som pracovať v medzinárodných inštitúciách, reprezentovať Česko a pomáhať Čechom domôcť sa svojich práv. Na právnických fakultách by som rád organizoval semináre a o štúdiu v zahraničí prednášal na stredných školách. Chcel by som inšpirovať študentov, aby našli odvahu študovať na prestížnych univerzitách, a zvýšiť kredit Českej republiky v medzinárodnom prostredí.

Ako vytvárame spravodlivé zákony, ktoré dokážu slúžiť vyvíjajúcej sa spoločnosti? Túto otázku nachádzam v jadre väčšiny súčasných spoločenských problémov. Štúdiom programu Jurisprudence na Oxfordskej univerzite by som získala najlepšie možné zázemie v právnej teórii a svoje znalosti by som potom pri hľadaní odpovede na túto otázku využila na pomoc spoločnosti.

V minulosti som sa s touto otázkou stretla pri výskumných projektoch v programe IB na UWC Adriatic, kde som v rôznych predmetoch skúmala filozofiu autorov napoleonského občianskeho zákonníka, odôvodnenie regulácie v sociálnej oblasti v Spojenom kráľovstve aj snahy o ústavný zákaz strany AfD v Nemecku. Pri dlhodobej práci pre projekt Politika (nejen) pro mladé, ktorý približuje politické dianie mladým ľuďom v Česku, som vďaka spolupráci s európskymi inštitúciami mala možnosť nahliadnuť do zákonodarného procesu EÚ a dať tak svojim teoretickým znalostiam nový rozmer pri diskusiách s europoslancami.

Na letnej akadémii Discover som prvýkrát objavila prepojenie právnej teórie a umelej inteligencie. Stalo sa mojím hlavným záujmom v odbore, pretože úlohu AI v spoločnosti považujem za najväčšiu výzvu pre právo v nasledujúcich rokoch. Pri účasti na NATO Youth Summite som v rozhovore s náčelníkom generálneho štábu NATO diskutovala o využití AI vo vojenskom prostredí. Spolu s intenzívnym sledovaním bezpečnostnej politiky posledných rokov a úspešnou účasťou na súťaži EuropaSecura, ktorú spoluorganizuje ministerstvo obrany, ma tieto skúsenosti priviedli k cieľu venovať sa v budúcnosti právnemu pohľadu na využívanie nových technológií v zbrojnom priemysle.

Po štúdiu na Oxfordskej univerzite by som chcela svoje znalosti využiť v súkromnom sektore v Česku a neskôr aj prácou v NATO. Zároveň by som už počas štúdia rada nadviazala na svoju študentskú prácu v rodnom Olomouckom kraji, kde sa snažím rozšíriť záujem o verejné dianie.

Ako sa stalo, že sa z relatívne nenápadného druhu primátov stali tvorcovia civilizácie? Prečo spoločnosť funguje práve tak, ako funguje: ako sa formovali naše mestá? A čo lesy, polia a rieky - ako ľudia vtlačili krajine dnešnú podobu? Takáto fascinácia ľudskou bytosťou sa stala určujúcou pre moje štúdium a kariéru. 

Vzdelávanie v zahraničí mi sprístupnilo ročné stredoškolské štipendium v USA v rámci programu FLEX Slovakia. Následne som študoval archeológiu na University of Leiden v Holandsku (odbor World Archaeology), kde som štúdium ukončil s vyznamenaním. Počas štúdia som pracoval ako archeológ na Slovensku, Mallorke a v Jordánsku. Tento rok získavam širšie humanitné vzdelanie v Kolégiu Antona Neuwirtha, kde študujem filozofiu, históriu a umenie.

Na Cambridge by som sa chcel venovať dlhodobému vzájomnému vplyvu človeka a prírody. Pomocou prírodných vied aj spoločenských vied je možné aspoň čiastočne rekonštruovať vzťah ľudí k svojmu prostrediu – kade viedli obchodné cesty, ako sa v čase menili, kde sa získavali suroviny atď. Verím, že sa po štúdiu vrátim na Slovensko a prispejem týmito prístupmi k domácemu výskumu.

Pre mladého človeka môže byť dnešný svet zdrojom mnohých obáv. Pri kombinácii klimatickej krízy, vojnových konfliktov, nástupu umelej inteligencie a pokračujúceho rozvoja moderných technológií je pochopiteľné, ak svoju budúcnosť vníma ako neistú a ťažko uchopiteľnú. Akým smerom sa oplatí v živote vydať? Ako uspieť v súčasnom svete? A čo vlastne úspech je? Na tieto otázky nie je ľahké odpovedať. Keď ich však riešime v rozhovore s druhým človekom, môže sa s nami stať niečo pozoruhodné.

Dlhodobo sa venujem rozvoju osobnostného potenciálu mladých ľudí, najmä v oblasti športu a vzdelávania. Zaujíma ma, ako môžu koučovacie a filozofické formy dialógu pomáhať deťom a dospievajúcim spoznávať samých seba a objavovať svoje miesto vo svete. Chcem sa tejto problematike venovať do hĺbky a stať sa v nej odborníkom. Vďaka tomu budem môcť vytvárať špičkové programy nielen pre mladú generáciu, ale aj pre jej rodičov, učiteľov a trénerov. Patria sem zážitkové letné tábory, individuálny koučing aj príprava populárno-náučných textov pre širokú verejnosť.

Teraz dokončujem prvý ročník dvojročného magisterského štúdia na Cambridgeskej univerzite. Financie na prvý rok štúdia sa mi podarilo zabezpečiť vďaka dobročinnej zbierke, verejnej podpore formou aukcie, osobným úsporám a pomoci od rodiny. Teraz sa usilujem nájsť sponzora, ktorý mi pomôže s úhradou školného v druhom roku štúdia. Hoci ide o program s čiastočnou študijnou záťažou, ktorý mi umožňuje popri štúdiu pracovať, štúdium je intenzívne a práci sa môžem venovať len obmedzene. Ako otec dvojročnej dcérky, ktorý má aj rodinné záväzky, si nemôžem dovoliť hradiť školné sám.

Väčšina ľudí v mojom veku netuší, ako bude vyzerať ich životná cesta. V tomto ohľade nie som výnimkou. Obdivujem svojich rovesníkov s jasne vytýčeným kariérnym plánom, ale toto zatiaľ nie je môj príbeh – tak prečo predstierať opak?

Na Cambridge som sa však rozhodne nehlásil naslepo. Považujem sa za človeka so širokým záberom, ktorý dokáže venovať maximálne úsilie činnostiam vo verejnom priestore, ktoré považuje za zmysluplné. Odmalička preto inklinujem k širšie zameranému humanitnému odboru. V budúcnosti sa vidím ako diplomat, novinár, spisovateľ alebo v úlohe prepájajúcej tieto oblasti. Na strednej škole som zvolával, pripravoval a moderoval pravidelné celoškolské zhromaždenia.

Zároveň som viedol školský parlament a študentský tím organizujúci maturitný ples. Takéto aktivity, pri ktorých prepájam ľudí a spoločne dosahujeme ciele, ktoré by nikto z nás samostatne nezvládol, ma napĺňajú pocitom úspechu. Po prezidentských voľbách v USA som si presadil možnosť osloviť celú študentskú komunitu. Čo najneutrálnejšie som ich vyzval, aby sa neodvracali od politiky. Podobne som získal možnosť predniesť prejav TEDx o dôležitosti a osobnej hodnote návykov. Príležitosti takto hovoriť k ľuďom a pozitívne ovplyvňovať ich životy mi dávajú veľký zmysel a rád by som sa im venoval aj v budúcnosti.

Momentálne trávim rok medzi strednou a vysokou školou, počas ktorého som založil a vediem debatný klub na Gymnáziu Jana Nerudy. Ako stážista som sa tiež stal súčasťou oddelenia zahraničnej komunikácie v neziskovej organizácii Charita ČR, kde vytváram mediálny obsah na získavanie finančných prostriedkov. Práve takéto projekty, ktoré nie sú len teoretické, ale majú dosah a skutočne prinášajú ľuďom úžitok, ma motivujú rozvíjať svoje profesijné schopnosti na špičkovej univerzite.

Pevne verím, že možnosť prejsť touto skúsenosťou bez následného finančného zaťaženia mi po návrate do Českej republiky umožní čo najefektívnejšie sa venovať verejnoprospešným činnostiam, čo je aj mojím cieľom. Preto plánujem štúdium na Cambridge a prostredie svetových odborníkov a nadaných rovesníkov využiť nielen na osobný rast, ale aj na nadviazanie zaujímavých kontaktov do budúcnosti.

„Domov nie je vždy miesto, kde sa narodíme, ale kde sa naučíme patriť.“ Táto myšlienka je inšpirovaná príbehom kniežaťa Pribinu, ktorý bol nútený opustiť Nitru a hľadať svoje miesto inde. Vyrastala som medzi dvoma svetmi a často som mala pocit, že nepatrím úplne ani do jedného. Práve preto som sa začala zaujímať o to, ako vznikajú identity, ako fungujú kultúry a prečo sa niektorí ľudia ocitajú na ich okraji.

História ma bavila odmalička, preto som sa už od základnej školy zúčastňovala dejepisných olympiád, kde som bola niekoľkonásobná krajská riešiteľka.

Skutočný zlom však prišiel, keď som začala dobrovoľníčiť na hrade Hrušov. Tam som si vybudovala lásku a vzťah k archeológii, ako aj k ľuďom okolo nej. Pod vedením Jozefa Blahu a Stanislavy Blahovej som sa učila pracovať v teréne, no ešte viac som sa naučila spolupracovať a byť súčasťou niečoho väčšieho. Hrušov sa pre mňa stal miestom prijatia, kde archeológia dostala ľudský rozmer.

Stretnutie s antropologičkou Dr. Jaroslavou Panákovou v Slovenskej akadémii vied mi prvýkrát naplno ukázalo, ako antropológia pomáha porozumieť svetu okolo nás a tomu, ako pamäť, prostredie či história ovplyvňujú náš dnešný život.

Možnosť študovať vo Veľkej Británii a získať štipendium pre mňa predstavuje príležitosť, ktorú chcem naplno využiť. Bolo by to pre mňa privilégium a nevnímam to ako samozrejmosť. Aj preto popri škole pracujem na celonárodných iniciatívach zameraných na mladých ľudí, kde mám možnosť prispievať k rozhodnutiam s reálnym dopadom.

Chcem lepšie rozumieť svetu a zároveň ho pomáhať meniť. Vaša podpora mi to môže umožniť.